Chránené územia Rudohoria

Národné parky

Národný park Slovenský kras sa nachádza na juhu Slovenska pri hraniciach s Maďarskom v okresoch Rožňava a Košice okolie. Je najväčším krasovým územím v strednej Európe.

narodny park slovensky kras

Právna ochrana Slovenského krasu je zabezpečená od roku 1973, kedy bola na tomto území vyhlásená chránená krajinná oblasť Slovenský kras. V roku 2002 sa toto územie stalo národným parkom Slovenský kras, ktorého rozloha je 34 611 ha a výmera ochranného pásma je 11 742 ha. V rámci vyhláseného národného parku je predmetom ochrany aj 10 národných prírodných rezervácií, 6 prírodných rezervácií a 16 národných prírodných pamiatok. Celkovo je v Slovenskom krase známych viac ako 1100 jaskýň a priepastí.

Na zasadnutí Výboru svetového dedičstva v roku 1995 v Berlíne, boli jaskyne Slovenského krasu a priľahlého Aggtelekského krasu, ktorý leží v Maďarsku, zapísané do zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

V okrese Košice okolie národný park zasahuje do katastrálnych území:
Debraď, Drienovec, Dvorníky nad Turňou, Hačava, Háj, Jasov, Medzev, Turňa nad Bodvou a Zádiel.

Pre národný park je vyhlásené aj ochranné pásmo, ktoré pokrýva okresy Rožňava, Košice okolie a Revúca. V okrese Košice okolie sa ochranné pásmo týka katastrálnych území: Dvorníky nad Turňou, Hačava, Medzev, Turňa nad Bodvou, Zádiel.

Národné prírodné pamiatky

Národná prírodná pamiatka Jasovská jaskyňa bola vyhlásená za národnú prírodnú pamiatku v roku 1996. Patrí medzi najvýznamnejšie jaskyne Národného parku Slovenský kras.

narodna prirodna pamiatka jasovska jaskyna

Leží v Národnej prírodnej rezervácii Jasovské dubiny na juhovýchodnom svahu jasovského brala v severovýchodnom výbežku Jasovskej planiny. Dosahuje dĺžku 2 811 m a vertikálne rozpätie 55 m. Jaskynnú výzdobu tvoria stalagmity, stalagnáty, štíty, bubny, brčká, kamenné vodopády a iné formy.

Objavená bola už v 13. storočí. Je sprístupnená od roku 1846 v dĺžke 550 m. Jaskyňa je dôležitá aj z archeologického hľadiska, nakoľko sa v nej zachovalo množstvo starých nápisov a kresieb. Nápis z roku 1452 zaznamenáva víťazstvo vojsk Jana Jiskru z Brandýsa.

Národné prírodné rezervácie

Územie národnej prírodnej rezervácie Jasovské dubiny vyhlásenej v roku 1983 tvoria dva blízko seba položené celky v katastrálnom území obce Jasov. 

narodna prirodna rezervacia jasovske dubiny

Národná prírodná rezervácia je vyhlásená na ochranu zachovaných prírodných lesných spoločenstiev na vedeckovýskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele.

Rozloha rezervácie 35,10 ha reprezentuje tri typy lesa: les bukovo-hrabový, dubovo-bukový s prechodom do typu lesa duba plstnatého a typickú vysokokmennú dubinu. Zo živočíchov sa tu vyskytujú viaceré druhy chrobákov, motýľov a netopierov. Hniezdia tu vzácne druhy vtákov: ďateľ prostredný, ďateľ bielochrbtý, muchárik malý, muchárik bielokrký a iné.

Prírodné rezervácie

Prírodná rezervácia Kloptaň predstavuje vrcholové lesné spoločenstvá  

prirodna rezervacia Kloptan

na juhovýchodných a severovýchodných svahoch Kloptaňa v Slovenskom rudohorí - Volovských vrchoch s výskytom vzácnych a chránených druhov rastlín, predovšetkým kosatca sibírskeho.

Prevažujú tu porasty buka a javora horského. Na vrchole Kloptaň vo výške 1153 m. n. m., bola v roku 1999 postavená vyhliadková veža.

Chránené vtáčie územie Volovské vrchy

Chránené vtáčie územie Volovské vrchy sa nachádza v okresoch Rožňava, Košice okolie, Košice I, Spišská Nová Ves, Prešov a má celkovú výmeru 121 420,65 ha.

chranene vtacie uzemie volovske vrchy

Účelom ochrany je zabezpečenie priaznivého stavu biotopov druhov vtákov európskeho významu a biotopov sťahovavých druhov vtákov bociana čierneho, ďatľa bielochrbtého, ďatľa čierneho, ďatľa prostredného, ďatľa trojprstého, hrdličky poľnej, jariabka hôrneho, krutihlava hnedého, kuvika kapcavého, kuvika vrabčieho, muchárika bielokrkého, muchárika červenohrdlého, muchára sivého, orla krikľavého, orla skalného, penice jarabej, prepelice poľnej, rybárika riečneho, sovy dlhochvostej, strakoša červenochrbtého, tetrova hlucháňa, tetrova hoľniaka, včelára lesného, výra skalného a žlny sivej a zabezpečenia podmienok ich prežitia a rozmnožovania.

V okrese Košice okolie sa chránené vtáčie územie nachádza v katastrálnych územiach: Bukovec, Hačava, Hodkovce, Hýľov, Jasov, Kostoľany nad Hornádom, Košická Belá, Košické Hámre, Kysak, Malá Ida, Malá Lodina, Medzev, Nováčany, Opátka, Poproč, Rudník, Ružín, Šemša, Sokoľ, Štós, Trebejov, Veľká Lodina, Vyšný Klátov, Vyšný Medzev a Zlatá Idka.

Chránené vtáčie územie Slovenský kras

Chránené vtáčie územie Slovenský kras sa nachádza v okresoch Rožňava, Košice okolie a má celkovú výmeru 43 860,24 ha.

chranene vtacie uzemie slovensky kras

Účelom ochrany je zabezpečenie priaznivého stavu biotopov druhov vtákov európskeho významu a biotopov sťahovavých druhov vtákov bociana čierneho, bučiaka trsťového, ďatľa
čierneho, ďatľa bielochrbtého, ďatľa prostredného, hadiara krátkoprstého, chriašteľa bodkovaného, kane močiarnej, krutihlava hnedého, lelka lesného, muchárika bielokrkého, muchárika červenohrdlého, orla krikľavého, penice jarabej, prepelice poľnej, skaliara pestrého, sokola rároha, sokola sťahovavého, sovy dlhochvostej, strakoša červenochrbtého, škovránka stromového, včelára lesného, výra skalného, výrika lesného a žlny sivej a zabezpečenia podmienok ich prežitia a rozmnožovania.

V okrese Košice okolie sa chránené vtáčie územie nachádza v katastrálnych územiach:
Debraď, Drienovec, Dvorníky, Háj, Hačava, Hosťovce, Jasov, Medzev, Moldava nad Bodvou, Turňa nad Bodvou, Včeláre a Zádiel.

Významné botanické územie Slovenský kras

Slovenský kras sa nachádza v juhovýchodnej časti Slovenska na hraniciach s Maďarskom. Je naším najväčším krasovým územím s veľmi dobre vyvinutým krasovým reliéfom.

vyznamne botanicke uzemie slovensky kras

Botanický význam Slovenského krasu spočíva v mimoriadne zaujímavom území vďaka svojej pestrosti a bohatosti. Vo flóre územia dominujú druhy panónskej oblasti, ktoré sa prelínajú s montánnymi elementmi karpatskej flóry. Patrí medzi druhovo najbohatšie krasové územia v Európe. Viaceré druhy tu majú hranicu svojho rozšírenia alebo rastú len v tomto území, napr. Ferula sadleriana, Gassparrinia peucedanoides, Onosma tornensis, Sesleria heufleriana a iné.

Ferula sadleriana - feruľa Sadlerova chránená rastlina, celosvetovo veľmi vzácny druh, vyskytuje len na dvoch lokalitách v Slovenskom krase. Rastie na suchých, krasových stráňach, lesostepiach, na skalách a v riedkych krasových lesoch a krovinách.

Gassparrinia peucedanoides - sezelovka smldníkovitá je kriticky ohrozený, zriedkavý druh rastliny.

Onosma tornensis - rumenica turnianska patrí k celosvetovo najvzácnejším rastlinám. Rastie na suchých, krasových stráňach a v štrbinách škrapových polí. Vyskytuje sa len v troch lokalitách v Slovenskom krase a v národnom parku Aggletek v Maďarsku.

Sesleria heufleriana - ostrevka dlhosteblová je stálozelená tráva. Rastie na skalách a v svetlých lesoch, vytvára husté trsy drsnejších sivozelených listov. Vyskytuje sa v strednej a východnej Európe, na Slovensku rastie v lokalite Slovenský kras.

Rozloha tohto významného botanického územia je 34 611 ha. Zaradenie územia medzi významné botanické územia neznamená automaticky ochranu danej lokality. Ide skôr o visačku botanickej kvality, ktorá je medzinárodne uznávaná.

Ochrana tohto územia je zabezpečená prostredníctvom národných, územných veľkoplošných alebo menších prírodných chránených území: NPR Domické škrapy, NPR Jasovské dubiny, NPR Hrušovská lesostep, NPR Kečovské škrapy, NPR Turniansky hradný vrch, NPR Pod strážnym hrebeňom, NPR Havrania skala, NPR Brzotínske skaly, NPR Drieňovec, NPR Zádielska tiesňava, PR Kráľova studňa, PR Sokolia skala, PR Gerlachovské skaly, PR Zemné hradisko, PR Palanta, NPP Diviačia priepasť, NPP Jasovská jaskyňa, NP Slovenský kras, ÚEV Plešivské stráne, ÚEV Plešivská planina, ÚEV Pod strážnym hrebeňom, ÚEV Český závrt, ÚEV Dolný vrch, ÚEV Drieňovec, ÚEV Kečovské škrapy, ÚEV Domické škrapy, ÚEV Dolina Čiernej Moldavy, ÚEV Jasovské dubiny, ÚEV Brzotínske skaly, ÚEV Hrušovská lesostep, ÚEV Fabiánka, ÚEV Horný vrch, ÚEV Slaná, CHVÚ Slovenský kras, Ramsarské územie Domica.

Významné botanické územie Volovské vrchy – východ

Významné botanické územie Volovské vrchy – východ sa nachádza v juhovýchodnej časti Volovských vrchov. Botanický význam tohto územia spočíva v rozsiahlych komplexoch zachovaných bukových lesov. 

vyznamne botanicke uzemie volovske vrchy

Vo vápencových častiach územia sa vyskytujú viaceré endemické druhy napr. Campanula xylocarpa - zvonček tvrdoplodý, Colymbada sadleriana - nevädzník panónsky, Pulsatilla patens - poniklec otvorený, Sorbus scepusiensis - jarabina spišská, Taraxacum limosum - púpava močiarna.

Rozloha tohto významného botanického územia je 19 200 ha. Zaradenie územia medzi významné botanické územia neznamená automaticky ochranu danej lokality. Ide skôr o visačku botanickej kvality, ktorá je medzinárodne uznávaná.

Ochrana tohto územia je zabezpečená prostredníctvom národných, územných veľkoplošných alebo menších prírodných chránených území: PR Kloptaň, CHVÚ Volovské vrchy.

Loga partnerov