O území

Košický kraj sa nachádza v juhovýchodnej časti Slovenska. Na severe hraničí s Prešovským krajom a na západe s Banskobystrickým krajom. Južnú a východnú hranicu tvoria štátne hranice s Maďarskou republikou a Ukrajinou. Geografické pomery Košického kraja sú pomerne pestré. Severná a západná časť kraja má podhorský charakter, južná a východná časť prevažne nížinný charakter. Administratívne sa kraj člení na 11 okresov, najväčším je okres Košice – okolie.

Prevažná časť tohto okresu leží v Košickej kotline, na východe zasahuje do Slanských vrchov, na severe a severozápade do Volovských vrchov a Čiernej hory patriacich do Slovenského Rudohoria, západná časť okresu zasahuje do Slovenského krasu. Život obyvateľov regiónu a jeho dejiny boli od počiatku ovplyvňované jeho polohou a prírodnými danosťami. Archeologické nálezy na území, napríklad v Jasovskej jaskyni dokazujú, že toto územie obýval už pračlovek a prechádzali nim viaceré obchodné cesty.

stredoveká štôlňa v Medzeve

Archeologické nálezy odkazujú na dôležitosť regiónu v praveku, ktorý sa naplno prejavil neskôr v stredoveku. Rozvoj metalurgie železa v staršej dobe železnej na území dnešného Slovenska priniesol potrebu ťažobnej činnosti aj v železorudných oblastiach Slovenského Rudohoria. V mladšej dobe železnej toto územie obývali Kelti, ktorí so sebou priniesli vyspelé techniky hrnčiarstva a kovolejárstva. Kelti svoje výboje a obsadenie veľkej časti európskeho kontinentu založili na rozvoji metalurgie železa, ktorá im umožnila produkovať dostatočné množstvo železných zbraní. Najbližšie zistené doklady osídlenia a produkcie železa boli nájdené pred jaskyňou Fajka v Jasove, kde archeologický výskum objavil železnú surovinu a železné nástroje z tohto obdobia.

V 11. storočí sa na tomto území usadili nemeckí kolonisti, ktorý prišli na pozvanie uhorského kráľa Bélu IV, osídliť vyľudnené územie po tatárskych vpádoch. Prvé trvalé osídlenie regiónu je písomne dokladované zo začiatku 13. storočia, keď územím prechádzali obchodné trasy vedúce prevažne zo severu na juh ale tiež z východu na západ.

Hamor šugovska dolina Medzev

Z druhej polovice 14. storočia sa dochovali prvé zmienky o hámroch v Medzeve. Spočiatku sa obyvatelia Medzeva venovali predovšetkým baníctvu ale po vyčerpaní nálezísk ich živilo hámorné kováčstvo. Dielňa pre výrobu a spracovanie železa sa volala hámor. Hámorníctvo dalo základ prudkému rozvoju Medzeva od 15. storočia. V 17. až 19. storočí bol Nižný a Vyšný Medzev významným hospodárskym centrom Uhorska, so zameraním na výrobu poľnohospodárskeho a baníckeho náradia. Začiatkom 17. storočia tu vznikol aj kováčsky cech.

park v Jasove

Dejiny územia okolo Medzeva, Jasova, Štósu a jeho širokého okolia boli úzko späté s jasovským premonštrátskym konventom ovládajúcim túto oblasť od 13. storočia. Banské oprávnenie udelil jasovskému prepoštstvu už v roku 1255 uhorský kráľ Belo IV. Na jeho základe sa rozvíjalo baníctvo v Medzeve, Jasove, Rudníku, Poproči, Štóse a Zlatej Idke. Prvá známa písomná zmienka o Jasovskom prepošstve je z roku 1234, ale jeho história je ďaleko staršia, kláštor vznikol už pred rokom 1171.

Kláštory a rehole zohrali v stredoveku významnú úlohu vo všetkých sférach ľudskej činnosti, či už sa jednalo o politiku, ekonomiku, umenie alebo vzdelávanie a intelektuálny rozvoj. V rámci cirkvi predstavovali rehoľné komunity elitný duchovný zbor, pričom kláštory boli zároveň miestami kultúrneho a civilizačného pokroku, nie len na miestach pôsobenia, ale aj v širšom kontexte. Rehoľa premonštrátov v Jasove je jednou z najstarších reholí pôsobiacich na našom území.

Aj preto toto územie s bohatou históriou predstavuje ideálne miesto pre turistov. Po celom území sú roztrúsené lokality so zachovanou ľudovou architektúrou, jednotlivé mestá a obce majú bohatú históriu a sú plné cenných pamiatok. Kostoly, hrady, kaštiele, zemianske kúrie, technické pamiatky a neopakovateľná príroda tvoria atraktívnu ponuku pre domácich i zahraničných návštevníkov.

Loga partnerov